Franz Kafka a Praha
Prejav na vernisáži v Židovskom múzeu B´Nai B´Rith
Vážený..., vážená... , dámy a páni!
Je pre mňa mimoriadnou cťou a súčasne veľkým potešením, že sa s vami stretávam práve v tomto čase a v týchto priestoroch na otvorení dvoch výstav zo Slovenska. Dôvodov pre tieto moje pocity je niekoľko.
Predovšetkým hostiteľská inšitúcia obidvoch výstav Židovské múzeum B´Nai B´Rith stelesňuje pre mňa 5.000 rokov dejín, kultúry a tradície židovského ľudu, tej kultúry a tradície, ktorá bola celé stáročia prirodzenou súčasťou aj mojej krajiny. Žiaľ, po zločine holocoustu, na ktorom sa spolupodieľali aj vtedajší vládci Slovenska, uchovávajú na Slovensku túto kultúru a tradíciu už len zlomky z pôvodného počtu našich židovských spoluobčanov. O to väčší je však záväzok dnešného slovenského štátu podporovať starostlivosť o všetky židovské pamiatky, ktoré sa dodnes na Slovensku zachovali.
Obidve výstavy sa otvárajú v rámci osláv 10. výročia nežnej revolúcie v novembri 1989, ktorá zničila komunistický režim a otvorila nám cestu do slobodnej budúcnosti. Vďaka novembru 1989 a veľkým medzinárodným zmenám, ktoré viedli k rozpadu sovietskeho bloku, patríme už desať rokov do rodiny slobodných, demokratických národov. Novozískaná sloboda nám však otvorila aj nový pohľad na našu minulosť, na pozoruhodné kultúrne a duchovné bohatstvo, ktorým sa môžu pýšiť dve stredoeurópske krajiny - Slovenská republika a Česká republika. Kus tohoto kultúrneho bohatstva vám majú priblížiť aj obidve dnes otvárané expozície.
Kultúrna verejnosť vari na celom svete pozná sugestívnu, doslova magickú krásu českého hlavného mesta Prahy. A je jej známy aj životný príbeh geniálneho židovského spisovateľa Franza Kafku, tak intímne spojený od kolísky až po hrob s čarovným mestom na Vltave. Výstava fotografií pod názvom „Franz Kafka a Praha“ má ambíciu predstaviť vám pražský svet Franza Kafku videný fotoobjektívom vynikajúceho slovenského umelca-fotografa Karola Kállaya.
Karol Kállay pripravil a vydal tento súbor fotografií o Kafkovej Prahe po desaťročiach náročnej, ale pre majstra fotokamery aj veľmi vďačnej práce, zachytávajúcej a umelecky stvárňujúcej súčasný svet v jeho nekonečnej pestrosti doma na Slovensku a pravdaže aj v zahraničí - počnúc Spojenými štátmi až po stredoázijské krajiny. Jeho fotografické dielo sa zhmotnilo v troch desiatkach kníh, v rovnakom počte veľkých samostatných výstav a v desiatkach fotoreportáží uverejnených v popredných svetových časopisoch. O veľmi blízkom vzťahu Karola Kállaya k vašej krajine svedčia publikácie venované New Yorku a Los Angeles.
Knihu o Kafkovi a Prahe pripravoval vskutku zasvätený znalec a milovník Prahy, ako aj života a diela veľkého spisovateľa. Výstava sa prezentuje ako pravý stredoeurópsky fenomén - svet židovského literáta píšúceho po nemecky v českom veľkomeste videný očami slovenského fotografa. Áno, taký rôznorodý a teda taký kultúrne a duchovne bohatý bol a - trúfam si povedať - aj je región uprostred Európy, ktorého integrálnou súčasťou je aj moja krajina.
Túto blahodarnú kultúrnu, konfesijnú a etnickú pestrosť a súčasne jednotu strednej Európy dokumentuje aj druhá výstava, ktorú dnes otvárame, venovaná pamiatke jednej z najväčších duchovných autorít židovstva na svete Chatamovi Soferovi. Jeho mimoriadny význam pre židovské náboženstvo a duchovný svet iste netreba práve v týchto priestoroch osobitne pripomínať. Rád by som však zdôraznil, že Chatam Sofer, pochádzajúci z Frankfurtu nad Mohanom, prijal roku 1806 už ako vysokovzdelaný, zrelý muž ponuku bratislavskej židovskej obce a stal sa jej rabínom. V Bratislave založil rabínske učitište, ktorého dobré meno sa rýchlo rozšírilo po celej Európe. Vychoval stovky rabínov pôsobiacich po celom svete, stal sa uznávaným učencom a znalcom Zákona. Rabíni z celej Európy prichádzali za ním do Bratislavy, aby si vypočuli jeho rady a súdy v otázkach náboženských i svetských. Naše mesto už za života Chatama Sofera dostalo čestný názov „Druhý Jeruzalem“. Keď 3. októbra 1839 zomrel, rakvu zhotovili z dosák jeho prednáškovej katedry a pochovali ho v mauzóleu, ktoré je ojedinelou pamätihodnosťou na Slovensku, veľmi často navštevovanou židovskými veriacimi z celého sveta.
Som rád, že pochádzam z mesta, v ktorom až do konca svojho života pôsobil veľký učenec židovského národa, a že vám dnes môžem prostredníctvom fotografií pani Viery Kamenickej z Múzea židovskej kultúry v Bratislave predstaviť Mauzóleum Chatama Sofera.
Dámy a páni,
chcel by som na záver svojho príhovoru zdôrazniť, že dnešnú slávnostnú vernisáž v tejto vysoko ctenej inštitúcii vnímam ako významný krok vo vzájomnom poznávaní sa a zbližovaní našich krajín - Spojených štátov a Slovenska. Verím, že bude inšpiráciou pre dlhý rad ďalších zaujímavých podujatí v obidvoch našich krajinách. Dovoľte mi, prosím, aby som sa srdečne poďakoval všetkým zainteresovaným a osobitne Židovskému múzeu B´Nai B´Rith za starostlivú prípravu obidvoch výstav a za priestor, ktorý im vo svojom veľmi bohatom programe venovala.