Dostal som ženu z ateliéru von na vzduch

Karol Kállay (85) je fotograf a dokumentarista, jeden z prvých slovenských zobrazovateľov moderného odievania pre domáce aj zahraničné časopisy. Ako si on spomína na niekdajší modeling?

Fototechnika značne napreduje. Aký je rozdiel medzi fotografovaním modeliek dnes a za čias vašej mladosti?
Prosím, dajte pokoj s digitálmi... Rozdiel nie je nijaký. Iba ak v tom, či niekto fotiť vie alebo nie. Ja som bol azda priekopník v tom, že som ženskú, v dobrom zmysle slova najvydarenejší boží výtvor, vyviedol z ateliéru von na vzduch. Kde nepôsobí ako skamenelina, kde jej nádherne vo vetre vejú vlasy aj šaty... To sa mi podarilo. Keď som potom išiel do zahraničia, do Berlína, Paríža, Moskvy, a tie zábery tam ukázal, spýtali sa - Čo robíš zajtra? Nič? Tak urob aj pre nás takéto niečo!

Bývalý režim významne obmedzoval umelcov. Zasahoval aj do módy?
Hoci sa našli aj hlupáci, všeobecne panoval v ČSSR úžasný prístup k móde. Súdruhom sa predsa tiež páčili krásne ženy. Pamätám sa, raz ma zavolali na bratislavské rokovanie Výboru československých žien. Prišla tam dokonca aj z Prahy ich predsedníčka Anežka Hodinová-Spurná. V časoch, keď sa nosili len dlhé sukne, mi vyčítali, že som pre časopis Móda nafotil dámu v nohaviciach. Chceli mi také odvážne fotenie zakázať. Do pol roka však Makyta šila dámske nohavice aj pre sovietsky trh. Žena je žena. Pre každý režim, pre každé náboženstvo. Hádam s výnimkou islamu.

Ktoré známe modelky ste fotili a s ktorými významnými módnymi tvorcami ste spolupracovali?
V Nemecku som mal tú česť fotiť v tom čase asi najznámejšie svetové modelky Inu Bauerovú či Veruschku grófku Lehndorffovú. V tej istej krajine som pomohol ku kariére Slovenke Ľube Magátovej-Ruskovej. U nás za všetky spomeniem moju milú priateľku Emmu Tekelyovú. Z návrhárov to bol napríklad legendárny Moskovčan Sláva Zajcev. Moju tvorbu ovplyvnili aj módni fotografi Richard Avedon, Irving Penn, Jérôme Ducrot a ďalší.