Mŕtve more nie je mŕtve a pri Múre nárekov sa aj tancuje

Pred pol rokom som urobil esej, o ktorej som vedel, že bude náročná, pretože budem fotografovať ľudí, ktorí nedôverujú svojmu okoliu, tobôž nejakému fotografovi. Vzal som si teda dve malé kamery Olympus  XA. Vyzerajú ako čierna detská hračka, no sú poloautomatické s diaľkomerom, veľmi spoľahlivé.
Esej som fotografoval jediný deň v Jordánsku a Izraeli.
Je päť hodín ráno západne od mesta Madeba. Tu niekde zastal Mojžiš po štyridsiatich rokoch putovania z Egypta. Z neďalekého vrchu Nebo sa pozeral ponad Mŕtve more na Zasľúbenú Zem, kam už nikdy nevkročil. Zomrel a „…Boh ho tam v údolí pochoval…“
O ôsmej fotografujem  neďaleko hotelu Marriot prvých  ľudí, ktorí sa natierajú liečivým bahnom. Keď bahno uschne, vojdú do vody Mŕtveho mora, umyjú sa a veria, že budú zdravší.
Spolu s manželkou odchádzam taxíkom okolo deviatej cez pohraničný prechod za mostom King Hussein Bridge do Jeruzalema. Vzdialenosť nie je veľká, no  pre dôkladnú a mnohonásobnú kontrolu je dlhá, zložitá a napínavá. O pol dvanástej sme v Jeruzaleme.
Pohľad na mesto z Olivovej hory – zlatá kupola patrí Skalnatému dómu, ktorý spolu s mešitou Al-Aksa stojí na Chrámovej hore, na mieste pôvodného židovského chrámu. Podľa islamskej tradície mal prorok Mohammed priletieť z Mekky do Jeruzalema na dvojkrídlovom koni Burakovi, ktorého uviazal k múru bývalého Jeruzalemského chrámu. Potom odtiaľto vystúpil do neba, kde hovoril s Allahom.
O jednej pri múre nárekov – Ha Koltal Ma ‘aravi. Je to relikt židovského chrámu Jahveho, ktorý zničili Rimania v roku 70 n.l. Židia sa tu obracajú k Bohu s prosbami a ďakovnými motlitbami, ktoré na malých papierikoch vkladajú do škár medzi skaly.
Po hodine sme v Chráme Božieho hrobu. Tu sa končila krížová cesta pána Ježiša na Golgotu. O celý komplex sa stará viacero cirkví. Významné postavenie má arménska cirkev, Arméni boli prvý štátny útvar, ktorý prijal kresťanstvo.
O tretej sa vraciame domov. V palestínskej časti mesta fotím veriacich islamského náboženstva.
Na hranici nekonečné kontroly. “Do you have a gun?” spýta sa ma mladá izraelská vojačka. Jordánci kontrolujú rovnako dôsledne.
Slnko už zapadlo, keď idem na tie isté miest ako ráno. Na lavičke sedí mladá rodina a pozerá sa na Mŕtve more. Ešte nikdy neboli na druhej strane, vravia mi.
Túto fotografiu mladého chlapca so samopalom som urobil kdesi v palestínskej štvrti. Tej mladej vojačke, ktorá sa ma pýtala, či mám zbraň, som vlastne mohol povedať: “Ja nemám, ale videl som mladého chlapca a ten držal guľomet a nabitý a možno už vie aj strieľať.”Možno nikdy nepochopím, prečo toľkí ľudia, ktorí veria v jediného dobrotivého Boha, Jahveho, Allaha, sa v mene Božom nenávidia zabíjajú.

Zdroj : etrend.sk