Prvé skutočné fotografie

Je pre mňa ťažké zistiť, ktoré fotografie môžem označiť ako moje prvé skutočné Fotografie. Slovo fotografie píšem s veľkým F iba preto, že si o nich myslím, že už boli dobré.
Alebo možno predsa – boli to tie, ktoré uverejnil aj švajčiarsky fotomagazín Camera.
Mojim prvým zátiším je fotografia kvetov vo váze. Inšpiroval ma obraz Maximiliana Schurmana, ktorý sme mali doma v obývačke.
Mojou prvou fotografiou krajiny je hrad v Budatíne. Bol som s rodičmi na návšteve u grófa Csákyho, majiteľa hradu. Fotografiu som urobil v parku a na objektíve Rolleiflexu som mal zmäkčovaciu násadku Duto, ktorú vymyslel maďarský fotograf Jenő Dulovits.
Môj prvý portrét je „ujo“ Halaša, lekárnik a fotograf z Trenčína. Bol to on, kto ma k fotografovaniu priviedol a naučil ma ju milovať. (Ujo má „motocyklové“ okuliare.)
Fotografie vznikli v roku 1940 a vyvolal mi ich Janko Hajduch, fotograf a policajt v Trenčíne.
P.S.: Nabudúce sa už presuniem o niekoľko rokov ďalej.

Zdroj: etrend.sk